Meditácia na 31.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján Bosco, kňaz | Mt 5,1-12
Blahoslavenstvá v praxi
Naša doba dosiahla v mnohých oblastiach vrchol. Veda sa tak rozvinula, že odborníci sa presne špecializujú. Na jednej strane je to veľký prínos pre spoločnosť, ale zároveň aj nebezpečenstvo. V duchovnom živote oproti vede je podstatný rozdiel. Aj keď mnohí svätci vynikali v jednej čnosti, predsa nemožno o nich hovoriť, že by im to škodilo, práve naopak. Jedna čnosť ku sebe priťahuje druhú. Je to ako s ľudskou rukou. Stredný prst je najdlhší, ale keď je ruka zdravá, spolupracujú s ním ďalšie štyri. Pre duchovný život nie je na škodu cvičiť a zdokonaľovať sa v jednej čnosti a zároveň táto činnosť získava ďalšie hodnoty. Presvedčiť sa môžeme pri počúvaní dnešných ôsmich blahoslavenstiev. Tichosť sa spája s milosrdenstvom, ale tiež s čistotou srdca, a tiež s pokojom a ďalšími hodnotami, na ktoré poukazuje Ježiš (por. Mt 5,1-12).
Dnes sa mnoho hovorí o programe v spoločnosti, v politických stranách, ale svoj program musí mať aj jednotlivec, keď chce niečo dokázať a rovnako tento program má aj Cirkev. Dal jej ho sám Ježiš v dnešnom evanjeliu vo svojej reči na hore. Ježišov program nemá obdoby. Všetci do budúcna plánujú čosi výhodné, príjemné, perspektívne a Ježišov program je práve opačný. Pohľad na Ježišov program vyžaduje nie povrchné prečítanie a vypočutie, ale vážny a hlboký rozbor. Ježišovi ide o Pravdu, ktorú sa rozhodol priniesť ľudstvu. Nebola rezervovaná len skupine vyvolených, ako napríklad apoštolom, ale všetkým ľuďom, ktorých na hore, keď Ježiš vyriekol tieto slová, zastupovali prítomní. Kristove slová sú už na prvý pohľad odlišné od učenia farizejov a zákonníkov. Tieto slová považoval Pán Ježiš za tak vážnu vec, že sa na toto vyhlásenie pripravoval celonočnou modlitbou. Jednoducho povedané, tieto slová sú programom kresťanskej dokonalosti. Je to vlastne syntéza celej radostnej zvesti - Evanjelia. Obsahuje súhrn morálnych požiadaviek, zoznam čností a predovšetkým tak, ako to majú ľudia uskutočňovať a čoho sa vyvarovať. Blahoslavenstvá sa často prirovnávajú ku Starozákonnému Desatoru. V ich obsahu je však veľký rozdiel. Príklad to môže vysvetliť. Mojžiš určuje národu: Nekradni! Ježiš žiada podstatne viac. Hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu", kde dáva Ježiš jasne najavo, aby naše srdce nepatrilo mamone. Bolo by mylné domnievať sa, že Ježišove blahoslavenstvá prijali vodcovia národa pozitívne. Ich učenie sa celkom rozchádzalo so slovami Krista v blahoslavenstvách. Je pravdou, že Ježiš neskôr toto svoje programové vyhlásenie rozširuje a vysvetľuje vo svojich kázňach. Každé blahoslavenstvo Ježiš dopĺňa svojimi skutkami.
Dnes si uvedomujeme, že Ježišove blahoslavenstvá neprijímajú mnohí kresťania. Veď čo dnes môžeme vidieť v oblasti konzumnej spoločnosti? Svet učí; blahoslavení sú bohatí, šťastní, pôžitkári... Oveľa viac kresťanov dnes pozerá na blahoslavenstvá ako na kódex šťastia. Grécke slovo „makarici" – „šťastný". Kto z nás by netúžil po skutočnom a opravdivom šťastí? Kde nájsť to, čo šťastím voláme? ako často sa šťastie stáva v chápaní sveta človeku nešťastím a naopak, šťastie, ktoré ponúka Kristus, i keď ťažké, stáva sa príjemným a požehnaným.
Tento problém sa dotýka aj nás. Je namieste pýtať sa seba samého, aký postoj mám ku šťastiu, ktoré ponúka svet, a k tomu, čo ponúka dekalóg a ktoré nám predstavuje Ježiš v blahoslavenstvách? Svet ponúka šťastie, ktoré je podobné poľným kvetom. Potešia, ale neurobia človeka šťastným. Boh stvoril kvet, Boh stvoril aj veci, ktoré sa zneužívajú človekom, ale človeka neurobia úplne šťastným. Dekalóg nestratil na význame. Náš postoj je k nemu vylepšený blahoslavenstvami v tom, že Desatoro nielen prijímame navonok, ale taktiež vo svojom vnútri. Uvedomujeme si, že nestačí len vedieť, poznať aj prípadne, v určitých chvíľach dať čosi Bohu, pre uspokojenie očí, pre uspokojenie svojho falošného svedomia, ale Boh chce od nás, aby sme boli šťastní. Veľmi rýchlo sa prístup ku slovám Krista dá rozpoznať v životopisoch svätých. Boli to ľudia nám podobní. A predsa, dnes sa môžeme na ich prístupe mnohému naučiť.
Tak napríklad na svätcovi, ktorý si i dnes získava srdcia mnohých chlapcov, Jánovi Boscovi. Jeho prístup ku Kristovým slovám sa nesie v tom najmodernejšom duchu pedagogiky, výchovy, a práve preto sú spokojní jeho duchovní synovia a ich chovanci. Dielo svätého Jána Bosca možno spokojne prirovnať ku Kristovým blahoslavenstvám. Tento muž činu dáva nám stále príklad, že kto sa celkom oddá Kristovi, bude šťastný tak ako on, hoci bude musieť znášať mnohé ťažkosti a nepríjemnosti. Vieme, že Don Bosco pri svojej apoštolskej činnosti mal mnoho priateľov, ale aj neprajníkov. Toto všetko však nezlomilo jeho odvahu, nadšenie a vernosť vo všetkom, čo mu ponúkal Ježiš v jeho živote.
Tak sa nám dostáva oslovenia a povzbudenia plniť Kristove slová rovnako dnes, ako aj zajtra. Nepochybujeme, že blahoslavenstvá v praxi sú našou zárukou pre večnosť. Vernosť Kristovi a jeho programovému vyhláseniu znamená pre nás istotu, že sa nemýlime a kráčame po ceste, ktorú nám vyznačil Ježiš. Kto vie, čo chce dokázať, kto pozná svoje povinnosti, záväzky, ale tiež schopnosti, zaiste dosiahne vrchol svojho šťastia. Už na zemi sú šťastní, spoznávajú šťastie a na pravý prísľub, ktorý nám dáva Ježiš vo svojej reči na hore, ešte len čakajú. Amen.