Meditácia na 19.10.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Ján Brébeuf a Izák Jogues, mučeníci; Pavol z Kríža, kňaz | Mt 28,16-20

separator.png

Zodpovednosť aj za iných
 

Mesiac október sa nám popri Ružencovej Panny Márie prihovára, aby sme nestrácali záujem o tých bratov a sestry, ktorí nepoznajú Krista. Zvlášť na to myslíme cez nedeľu, ktorá dostala názov „Misijná". Medzi svätými bolo mnoho takých, ktorí opustili svoju vlasť a zriekajúc sa najdrahších a často príjemného života, šli splniť Ježišovu výzvu.

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" (Mt 28,19).

Nasledovali Ježiša, ktorý ako Učiteľ za tri roky viackrát prejde Palestínu, aby čo najviac ľuďom povedal svoju radostnú zvesť spásy. Ježišove slová sú výzvou. Nie je to rozkaz. Hoci tieto slová počuje mnoho uší, ale uskutoční ich len ten, kto ich nielen počuje, ale má aj srdce preniknuté láskou, ktorú učil Ježiš. Láska totiž cíti zodpovednosť aj za iných, aby aj oni boli spasení.

Ježiš oslovuje, ale tomu, kto prijme jeho slová za svoje, nesľubuje raj na zemi. Mnohí mučeníci a vyznávači nás o tom presviedčajú. Láska Kristova nestarne. Ježišovo slovo nepatrí len jednej dobe, jednému národu, ale všetkým ľuďom v každej dobe. A ak cítime, že dnes patria k nám. Mnohí aj dnes sú ochotní v rôznom spoločenskom stave a veku plniť Kristovu výzvu. Medzi nich chceme patriť aj my. Uvedomujeme si, že naše „áno" vyžaduje mnoho síl pri realizácii výzvy. Ježiš nám však sľubuje: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,20). Pri takomto uistení zabúdame na ťažkosti. Nečudujeme sa, že mučeníci sú ochotní zriecť sa pre Krista aj vlastného života, a to v rôznom veku, či je to muž alebo žena, či je to dlhotrvajúce mučenie alebo celoživotné znášanie krivdy, alebo vedomého pokánia.

S Kristom aj ten najťažší kríž života stane sa sladkým a príjemným. Pretože pomáha vykupovať duše, navracať hriešnikom milosť, zablúdeným otcovu náruč, hnevníkom pokoj, hladným nasýtenie, väzneným slobodu, pocestným strechu nad hlavou... Povzbudenie nám ponúkajú dnešní svätci.

Izák a jeho siedmi spoločníci boli Francúzi. Stali sa misionármi v Severnej Amerike, v Kanade a USA. Mnoho spravili pre kmeň Hurónov. Diabol však zúril Izáka rok tvrdo mučili. Podarilo sa mu utiecť do vlasti. Po uzdravení znova sa vracia k svojim dušiam. Tí mu zaseknú sekeru do hlavy. Ján Hurónom imponoval svojou vysokou postavou. Verili, že v jeho hrudi bije veľké srdce. Kruto ho mučili, a napokon zjedli aj jeho srdce, dúfajúc, že budú veľkí.

Pavol z Kríža v detstve bol na príhovor Panny Márie zachránený pred smrťou a tak sa jej celý odovzdal. Aby získal čo najviac duší, zriekol sa všetkého príjemného, prijal meno Pavol z Kríža a celý život venoval ohlasovaniu Evanjelia.

Hľa, mučeníci lásky. Cítili volanie Krista a robili všetko, aby čo najviac bratom a sestrám pomohli k Bohu. Dnes si toto poslanie uvedomujeme aj my. Boh nás volá pomôcť priniesť Krista tam, kde je ešte neznámy. Nie je to ďaleko. Sú to pokrstení pohania v našich bývalých katolíckych rodinách. Dnes už aj tá tradičná kresťanská rodina má pohanov. Rodičia často nemôžu za deti. Ale každý máme povinnosť urobiť čo najviac pre spásu duší,. Dnešní vzdelaní ľudia sú často nevzdelaní v takom najzákladnejšom – vo viere a v mravoch, čo im otvára bránu neba. Dnes je našou úlohou znova začať misiu – od jednoduchých vecí až po učené dišputy. Poukázať na hodnotu kresťanskej tradície, života a liturgie Cirkvi.

Misijná doba je dnes. Misionármi sme my. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012