Meditácia na 10.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17,1-6

separator.png

Neprehliadnite NOVINKY na november

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,` odpusť mu!" Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!" Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,` poslúchla by vás."

separator.png

Otvor sa okoliu! 

Otvoriť sa Bohu, prijať Boha do svojho života je pre každého človeka nielen krok vpred, ale často kilometer, míľa...

Uvedomme si Ježišovu výzvu: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrno" (Lk 17,6). Ježiš mal súcit s trpiacimi. Chorí potrebujú pomoc. Bohu sa páči, keď ho prosíme nielen za seba, ale aj za tých, čo trpia v našom okolí. Keď sme chorí a iným na nás záleží, dajme sa priviesť k Ježišovi. Keď naša viera je len malá ako horčičné zrniečko, prečo sa celý a celkom nezveriť Ježišovi? Ježiš právom žiada od kresťana chcieť sa mu otvoriť, vedieť sa mu otvoriť, počuť Jeho slová a hovoriť o ňom. Hovorí, že keď veríme, že Ježiš má moc, prečo ho nevyhľadať? Keď naša viera je ho len malá ako horčičné zrniečko, prečo sa celý a celkom nezveriť Ježišovi?

Pýtajme sa seba samého, akým som kresťanom? Dnešný človek sa na prvý pohľad javí ako suverén, ktorý si vystačí sám so svojím rozumom. Je to ale naozaj tak? Pozrime sa bližšie na svoj život, lebo aj my sme `deti tohto veku`. Ako často sa obraciame na rôzne horoskopy, veríme na ľudové povery?! Toto všetko je náhrada opravdivej a živej viery, ktorá nám chýba.

Apoštoli prosili Ježiša: „Posilni nám vieru" (Lk 17,5). To sa stalo po tom, keď predostrel pred nich dve dôležité požiadavky: aby neboli nikomu na pohoršenie a aby bezhranične odpúšťali svojím bratom a sestrám. Učeníci videli a spoznali, že na to nemajú dostatok síl. Ich viera sa v tej chvíli ocitla v kríze. Mohli reagovať aj zbabelým útekom, no oni chceli zostať s Ježišom a plniť jeho požiadavky. Preto prosili o dar viery. Zaujímavá je Ježišova reakcia. Akoby im chcel povedať, že ich viera nestojí za nič, ak nie sú presvedčení o tom, že Boh môže pre nich urobiť všetko.

Aká je naša viera? Verím skutočne, že Boh môže urobiť to, o čo ho prosím? Vravíme o sebe, že sme `veriaci`. Je to skutočnosť, alebo je to len pekný titul, ktorý môže byť aj prázdnou nálepkou na našej osobe? Vierou nielen veríme, že Boh existuje a že to, čo nám o sebe zjavil, je pravda. Ona musí zasahovať celý náš život. Skrze vieru smerujeme svojim konaním i zmýšľaním k Bohu. Poznávame jeho požiadavky a podľa nich aj žijeme. Tak ako učeníkom, aj nám sa môže zdať, že Ježiš žiada takmer nemožné. Iste, sami to nezvládneme. Avšak pozrime sa na Boha. On je predsa všemohúci. Jemu je všetko možné. On vie najlepšie, čo je pre nás dobré a čo nám osoží. To, čo od nás žiada, to je pre naše dobro. Boh nechce naše trápenie. On nám ponúka plnohodnotný život. 

Známy duchovný autor Josemaría Escrivá vyznáva svoje poznanie o hodnote „života vo viere". „Aký je rozdiel medzi ľuďmi bez viery, smutnými a nerozhodnými pre svoju nezmyselnú existenciu, ktorí sú vystavení premenlivým okolnostiam ako veterná ružica, a naším životom kresťanov, plným nádeje, radosti a pevnosti, pretože vieme o našom nadprirodzenom osude a sme o ňom presvedčení."

Nenechajme si vziať svoju vieru. Ona je veľkým pokladom a bez nej život prestáva mať zmysel. Z viery budeme môcť čerpať aj vo chvíľach, keď sa nám bude zdať ťažké žiť podľa evanjelia. Ježiš nám prisľúbil, že ak budeme o niečo prosiť Otca s vierou, že to od neho naozaj dostaneme, on sa o nás postará. A takto jedine pevná a neotrasiteľná viera v Boha nás bude držať na tej správnej ceste a bezpečne nás dovedie k Bohu. Vedieť počúvať Božie slovo, otvoriť sa Božiemu slovu je dôležitá vec pre náš život. Počujeme Boha, ako hovorí cez iné udalosti, bolestné i príjemné... Povinní sme počúvať. Otvoriť sa slovám, ktorými nás chce Boh obdarovať.

Do farnosti prišiel kňaz a jeho prvá kázeň sa páčila farníkom, že celý týždeň o nej hovorili. Nasledujúcu nedeľu však kňaz povedal tú istú kázeň. Veriaci sa usmievali, že kňaz sa asi pozabudol. Kázeň sa im už nepáčila. Keď na ďalšiu nedeľu povedal tú istú kázeň, už po omši ho čakali a dohovárali mu farníci, že prečo káže stále tú istú kázeň. A viete, čo im na ponosu kňaz povedal? „Prečo mám povedať druhú kázeň, keď nemeníte svoj život...?" Áno, neotvorili sa Božiemu slovu. Zostali hluchí a nemí k Božiemu slovu.

Božie slovo sa nehovorí pre krásu slová, ale pre kvalitu našej spásy. Amen.

YT | GTV