Meditácia na 31.01.2018
Streda 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 1-6
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Predsudky o druhom
Názor o človeku si treba vytvoriť na základe vlastnej skúsenosti a nie si dopredu vytvárať predsudky na základe ohováračiek. Iste sa už niektorým z vás na vlastnej koži stalo, že vás niekto odsúdil skôr, než by vás dokonalejšie poznal. Že si o vás niečo pomyslel a zavrhol vašu mienku skôr, než by ste ju boli vypovedali. Že na základe istých skutočností, prišiel k určitým nelogickým uzáverom a vám ublížil. O takejto neprávosti, ktorá bola spáchaná na Ježišovi, sme mohli počuť aj v dnešnom evanjeliu. Ježiš prichádza do Kafarnauma do svojej vlasti a v sobotu ide hlásať Božie slovo do synagógy. A tí, ktorí tam boli, si začali medzi sebou hovoriť: ,,vari to nie je tesár“ (Mk 6,3). A začali sa na ňom pohoršovať. Zoberme si, ako bolestne to musel Ježiš prežívať. Chodil po svete už nejaký ten čas a rozhodol sa prísť pozrieť domov. Podobne ako aj my, keď sme niekde dlho odcestovaní a pri spiatočnej ceste sa tešíme, že opäť uvidíme rodinu, starých priateľov a známych, sa iste tešil aj Ježiš. A čo sa mu dostalo? Neprijatie a odsúdenie. Odsúdenie, že aké právo nám má čo vravieť do života jednoduchý tesár a poučovať nás. Predsudky na základe ktorých zavrhneme človeka skôr, aby sme ho boli bližšie poznali, by nemali byť v našom živote. Žiaľ, opak je skutočnosťou. Keď príde niekto do nejakej užšej spoločnosti, začneme si vytvárať mienku o ňom, len na základe počutia. Len na základe toho, čo iní povedia o tom ktorom človekovi a podľa toho sa začneme aj tak správať. Jednoducho povedané, od niektorých ľudí sa začneme dištancovať, alebo k niektorým zase inklinovať. No po nejakom čase, keď toho ktorého človeka poznáme bližšie, zistíme, že je úplne iný, ako sa o ňom rozprávalo. Človeka podľa nejakej chyby nemožno zaškatuľkovať, že on je taký vždy a na základe toho aj odsúdiť. Ľudia sa neustále menia.
Preto by bolo nesprávne si o človeku vytvoriť mienku, len na základe možno nejakej jednej negatívnej skúsenosti. Mohol sa ten človek práve cítiť zle, mohol ho pred tým niekto nahnevať, sklamať a preto mohol následne nesprávne zareagovať. Spomínam si, že aj u nás v seminári, sa šírili takéto klebety. Viete, nikde to nie je ideálne. Keď som nastúpil ako prvák, kamaráti, ktorých som poznal už predtým ma začali upozorňovať a hovoriť na iných, že on je taký a taký, tomu sa pre istotu vyhýbaj, lebo on spravil toto a podobne. Po nejakom čase, keď som sa dostal do bližšieho kontaktu s týmito ľuďmi, vôbec neboli takí, ako som si o nich vytvoril mienku. Vytvoril som si o nich isté predsudky, ktoré neboli správne. A iste, keď sa trocha zamyslíte, sa také niečo stáva aj vo vašom živote. Možno niekedy ste práve vy tá obeť a možno niekedy útočník. O koľko menej hriechov by bolo na svete, keby neexistovali predsudky, ktoré si vytvárame na základe rôznych ohováračiek. Preto by som vás chcel povzbudiť a nech je nám k tomu pomocou i táto svätá omša, aby sme dokázali prijať každého človeka a na základe vlastnej skúsenosti si vytvorili o ňom názor, lebo riadiť sa podľa ohováračiek a predsudkov nie je správne. A neškatuľkujme si ľudí na základe jednej skúsenosti, lebo človek sa neustále vyvíja a mení, a je dobré mu vždy dať ďalšiu šancu. Amen.