Meditácia na 24.03.2018
Sobota po 5. pôstnej nedeli | Jn 11, 45-57
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“ Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“ Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
Pestovať správne hodnoty
Evanjelista dáva za pravdu Kajfášovi, že Ježiš má zomrieť za národ; a dodáva, že mala to byť obeta nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A teda Kristovo utrpenie a smrť dokonali vykúpenie všetkých ľudí, ako tých istých Božích detí. Tieto slová veľkňaza a evanjelistu vystihujú samotnú podstatu kresťanstva. Kresťanské náboženstvo a kresťanská nábožnosť sa opierajú o utrpenie Ježiša Krista ako obetu, a svoju silu čerpajú z tohto utrpenia. Je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud. Od počiatku svetu každý náboženský kult sa opieral o ideu zastúpenia. Bolo jasné, že: aby človek Boha účinne uzmieril a odprosil, musí sa sám obetovať Bohu. Pretože nevideli takú možnosť - zabíjali ako obetu tisícky zvierat. A práve, keď v chráme zabíjali veľkonočných baránkov, za mestom umieral na kríži Boh, zabitý tými, ktorí si mysleli, že mu vzdávajú úctu v chráme...
Boh umiera ako človek, úplne sa dáva ľuďom, ktorí sa mu dať nemôžu. Sám tiež v rukách ľudí sa stáva najdokonalejšou zmiernou, prosebnou a ďakovnou obetou, akú môžu priniesť Bohu. Tak teda z tohto tajomstva Kristovho zastúpenia všetci žijeme. A z tohto tajomstva čerpá najbohatší obsah naša nábožnosť. Treba vziať vážne uistenie sv. Bernarda, že pobožnosť k Pánovmu utrpeniu je istou zárukou spásy. V čom spočíva táto pobožnosť: Kríž postavený na Kalvárii nespasí toho, kto vo svojom vlastnom srdci kríž nepostaví. Postaviť vo svojom srdci kríž - to je pestovať tie hodnoty, ktoré skrze kríž a na kríži našli svoje splnenie, ktoré nám sprítomňuje každá obeta sv. omše.