Meditácia na 21.05.2018
Svätodušný pondelok | Jn 14, 23-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Výchova a Duch Svätý
Učiteľ priniesol na hodinu slohu opravené zošity. „Deti, prečítam vám prácu, ktorú napísala Marta." Začal čítať: Matkine ruky. Moja matka jednou rukou varí a druhou sa modlí. Jednou rukou prišíva gombík a druhou upratuje. Jednou rukou pletie mi ráno vrkoč a druhou rukou... Celá trieda sa smiala. „Marta, koľko rúk má tvoja matka?" pýtal sa učiteľ. - „Dve pre otecka, nás je sedem detí a dve má pre každého z nás... Mama má aj dve ruky pre Pána Boha, lebo sa často modlí." Potom sa už trieda nesmiala. Podobne by sme mohli povedať aj na otcov, ktorí vo svojej viere a láske zabúdajú na seba a žijú pre svojich drahých. Viera v Boha a pomoc Ducha Svätého sú neodmysliteľné veci pre veriacich rodičov pri výchove. Cítia realizáciu slov Pána Ježiša vo svojom poslaní: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som povedal" (Jn 14,26). Pán Ježiš tri roky vyučoval a vychovával svojich učeníkov. Až na Jána boli to všetci už dospelí muži, dokonca aj takí, čo mali svoju rodinu ako Peter. Koľko starostlivosti a iných výchovných vecí Ježiš podnikol za tri roky. Apoštoli sa nahnevali na dvoch bratov - Jána a Jakuba (por. Mt 20,24). Dohadovali sa, kto z nich je väčší (por. Mk 9,34), a to boli už dospelí.
Životná skúsenosť neklame, že o výchove je potrebné hovoriť, a to najmä dnes, keď aj naše okolie je poznačené mnohými krízami tak rodinného, ako aj spoločenského života. Výchova v každom prípade nie je ľahký proces. Je správne, keď rodičia robia všetko preto, aby vštepili pravdy viery, morálne zákony do sŕdc svojich detí. Deti dnes menej potrebujú slová a viac potrebujú príklad. Presvedčivý príklad je najlepšia škola do života! Dnes, keď si pripomíname sviatok Zoslania Ducha Svätého a prvé vystúpenie apoštola Petra, zvlášť si uvedomujeme význam modlitby pri výchove. Je správne, keď od malička si rodičia pri modlitbe vyprosujú dary Ducha Svätého, aby správne vychovávali svoje deti. Rodičia sa nemodlia len za deti, ale aj za seba, aby ich výchova nebola experiment, nespoliehali sa na učiteľov, televíziu, kamarátov detí, spoločnosť, že tí vychovajú ich deti. To by bolo nesprávne. Je veľkou škodou pre rodičov, keď dajú čomukoľvek prednosť pred svojimi deťmi. Dnes je to podnikateľská oblasť, ktorá ničí opravdivú radosť rodín a rozbíja rodiny. Sú to tiež iné záujmy, koníčky, lenivosť a tiež v mnohých prípadoch aj nepripravenosť na manželstvo. Tým viac je dnes potrebné, aby si rodičia uvedomili význam spolupráce s Duchom Svätým. Vieme, že v minulosti rodičia nemali vedomosti z oblasti pedagogiky, a vychovali dobrých ľudí a veriacich ľudí. Dnes je doba skutočne ťažšia. Tým viac je preto potrebné vrátiť sa k osvedčeným veciam tých, ktorí vychovávali v minulosti. Bola to modlitba, príklad, budovanie autority, pristupovanie ku sviatostiam, úcta, láska, skromnosť a iné. To všetko bolo pod vplyvom Ducha Svätého. Dnes sa dostáva výchova na nesprávnu úroveň filozofovania. Nie sú správne v našich kresťanských rodinách takéto a podobné názory: - Nebudem nútiť deti modliť sa, chodiť na náuku náboženstva, do kostola... Tak ich nechajme úplne ich detským nerozumnostiam! Pohanský Kyriofes, keď chcel potrestať svojho nepriateľa, ukradol mu syna a vychovával ho bez akýchkoľvek zábran. Potom mu syna vrátil. Syn si nevedel nič odoprieť, nedal si rozkázať, nedokázal sa kontrolovať. Až nakoniec zabil otca i seba. Áno, dnes je výchova dialogická, ale nesmie sa obmedziť len na slová. Je potrebné viesť k činom. „Viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,17). Primerane veku je rodič povinný klásť na dieťa nároky nielen fyzické, ale aj duchovné.
„My sa doma nepostíme. Mama varí aj v piatok mäso," hovorí ôsmak. - „Nebola som v kostole, mama ma nezobudila," taktiež hovorí ôsmačka, ktorá bola do tretej na zábave! Dievča si poťahuje po ceste sukňu. Áno, má pekné nohy. Prečo si ju však poťahuje, keď si ju takú krátku obliekla? - „Mama mi povedala, že mi pristane." Otec ponúka syna alkoholom: „Skús, veď ja v tvojom veku som už fajčil." Keď boli následne títo oslovení, či sa modlia s rodičmi, tak so smiechom hovoria: „Na Vianoce - pri Štedrej večeri." - „Niekedy, keď máme návštevu starej mamy." Tí, čo sa pravidelne modlia, na nich je aj vidieť silu milosti Ducha Svätého. Tie rodiny, kde sa pri výchove venuje čas aj modlitbe, nestrácajú, ale mnoho získavajú. Keď sa deti naučia pravidelne spytovať si svoje svedomie, majú tak rodičia nádej, že ich dieťa - pod vplyvom Ducha Svätého - bude rásť tak v spoločenskom, ako aj duchovnom živote. Vtedy sa naučí dieťa žiť v priateľstve s Bohom, osvojí si vzťah ku svojmu okoliu a tiež ku svojim povinnostiam.
Pri výchove významné miesto patrí Duchu Svätému aj pri prijímaní sviatostí. Nestačí len účasť na svätej omši. Je správne, keď svätá omša sa končí tým, že si odnášame Pána Ježiša nielen v Božom slove, ale aj v Eucharistii vo svojich srdciach. Je veľmi osožné porozprávať sa s deťmi o týchto veciach. Už malých pripraviť na spoločenstvo veriacich v kostole. Vedia vtedy v tichu sledovať a dokážu sa tešiť na svätú omšu. Neskoršie sa pýtať, čo si zapamätali, čo ich v kostole oslovilo, prípadne čomu nerozumeli. Duch Svätý významne pôsobí aj pri rôznych slávnostiach, udalostiach a na miestach, kde sa veriaci schádzajú. Tam sa stretávajú s novými myšlienkami, majú nové zážitky, obohatia sa novými skúsenosťami. Takto vynaložená námaha sa často vracia rodičom cez rozžiarené detské očká a zvláštny pokoj v ich tváričkách. Je správne, keď rodičia cítia, že Pán Boh položil na ich plecia veľkú zodpovednosť. Či vtedy vám, rodičia, nerastie túžba spolupracovať s Duchom Svätým? Mnohí rodičia hovoríte, že vaše dieťa, keď ho vychovávate, vracia vám mladosť. Keď s Duchom Svätým spolupracujete, aj váš život sa znova a znova posilňuje darmi Ducha Svätého. Čas a námaha prináša ovocie Ducha Svätého do duší rodičov. Človek nie je pri svojom narodení ani anjelom, ani diablom, ale stane sa jedným z nich po svojej smrti. Buď bude jeho duša spasená alebo zatratená. Podľa toho, a to je tá hrozná zodpovednosť rodičov, ako sa podarí rodičom a zodpovedným za výchovu udržať deti na správnej ceste. Teraz si iste uvedomujete, rodičia, vážnu vec. Či bude vaše dieťa spasené alebo zatratené, či bude patriť Bohu, alebo bude od neho naveky odlúčené, je aj vo vašich rukách. V arabskom svete sa rozpráva bájka o plači Sahary. Keď za tichej hviezdnatej noci povieva nekonečnou púšťou tichý vetrík, trením miliárd piesočných zrniek vzniká zvuk podobný náreku smrteľne raneného zvieraťa. „Počujete?" upozorňuje vodca karavány. „Púšť plače! Narieka, že sa stala neplodnou. Oplakáva svoje záhrady, vlniace sa obilné polia, vinice, ktorými kedysi oplývala, a to predtým, ako sa stala vyprahnutou púšťou." Duša človeka, ktorej sa nedostane darov Ducha Svätého, môže sa stať púšťou. Áno, sú aj medzi nami takí, ktorí hovoria, že aj bez Boha sa dá žiť a vychovávať deti. Dá, to je pravda, ale ako a s akým dopadom na večnosť!
Príklad nám dáva aj sv. Dezider. Keď bol údajne zajatý Germánmi, ktorí pustošili krajinu a najmä Cirkev, ponúkol sa na smrť, len aby nepriatelia dali život jeho kňazom. Nepriateľ nesúhlasil. Zabili všetkých. Gesto však ostalo. Aj pri výchove je aj odmietnuté gesto Bohom odmenené. Na to tiež nesmieme zabudnúť.
Matka Marty má len dve ruky, a čo všetko stihne! Nezabúdajme na štvrtý príkaz z Desatora. Nezabúdajme na výchovu a pomoc Ducha Svätého.