Meditácia na 05.06.2018

Utorok 9. týždňa v Cezročnom období | Mk 12, 13-17

K Ježišovi poslali niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.


...a ku komu by sme išli? 

Prišli k Pánu Ježišovi s otázkou: slobodno – neslobodno? Vždy táto otázka bola a je vážna – a najsmerodajnešiu odpoveď na túto otázku nám môže dať, samozrejme, najvyššia morálna autorita, Ježiš Kristus. My mu tiež kladieme veľa rôznych otázok. Sú to vždy ťažké otázky, vo všeobecnosti podfarbené troškou ľútosti, výčitky, ba dokonca vzbury. Kladieme tieto otázky zoči-voči smrti našich najbližších, zoči-voči nepríjemnostiam, ťažkostiam, krivdám, nespravodlivosti. Pýtame sa vtedy: a prečo? A za čo? Ako Boh môže na to pozerať? Ako mohol to dopustiť? Ako môže to odo mňa žiadať? Zaslúžil som si to? A oplatí sa žiť? Oplatí sa byť dobrým? A je vôbec Boh na nebi? Kladieme si tiež otázky, čo sa týka morálky: smiem to – alebo tamto? A ak nesmiem – tak prečo nesmiem?

Určite nekladieme Kristovi tieto otázky s pokryteckým úmyslom ako tamtí. Ale nesmelo očakávame, že ten dobrý a majúci pochopenie Pán Ježiš nám odpovie v zhode s naším prianím. A Kristus nám dáva na tieto otázky odpoveď – jasnú, a vyčerpávajúcu; odpovedá nám svojou náukou, svojím životom, svojou smrťou. Len tamtí sa nepoctivo pýtali, a či my poctivo prijímame tieto Kristove odpovede? Ak nám jeho odpoveď vyhovuje, je pre nás milá, potešujúca, rozhrešujúca – súhlasíme s ňou. Ale Kristove odpovede bývajú neraz tvrdé, nekompromisné, vyžadujú pevnú vieru, dôveru, trpezlivosť, poslušnosť, podriadenie sa Božím rozhodnutiam, obetu, vernosť, vytrvalosť – a vtedy možno povieme: tvrdá je to reč, to nie je pre mňa.

A vtedy sa ukazuje, že naša otázka – podobne ako otázka farizejov – nebola predsa úprimná. Zvlášť, keď sa pýtame ako oni: slobodno, a keď ako odpoveď počujeme, že neslobodno – cítime sa urazení, nespokojní; ale veď sme chceli počuť pravdu! Keď teda počujeme tú pravdu (z takých či onakých úst), dokážeme odpovedať Petrovými slovami: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili...

YT | GTV