Meditácia na 12.06.2018

Utorok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 13-16

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Metafora soli a svetla má uviesť rovnováhu medzi pripútaním k tradícii a túžbou po pokroku

Túžba po pokroku, ako aj sám pokrok, sú prirodzeným javom, hodným pochvaly. Aj ľudia majú ambície kráčať dopredu; hlásajú pokrokové heslá, majú spravidla pokrok na perách. Avšak po prvé: skutočný pokrok - to je pokrok v dobrom, v pravde, v spravodlivosti; predovšetkým v osobnej pravde a spravodlivosti, v osobnej dokonalosti. Pre takýto pokrok Boh stvoril človeka, takýto pokrok mu vyznačil. Netreba teda dodávať, že pokrok v dobrom - to je pokrok podľa Božích prikázaní a v ich vernom plnení. Všetko, čo je proti prikázaniam -je spiatočníctvom a barbarskou zaostalosťou, ktoré odsudzujú ľudstvo k zničeniu. A po druhé: nestačí šermovať pokrokovými heslami. Slová osvecujú myseľ, ale až príklad zapaľuje srdcia. Preto Pán Ježiš, keď nám odporúča postoj svetla, hovorí: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky... Ale ešte predtým je reč o soli. Soľ konzervuje, zachováva pokrmy. Ak máme byť soľou - to znamená, že máme strážiť všetky dávne, správne hodnoty.

Skutočný pokrok musí vyrastať z dobrých tradícií, musí sa opierať o hodnoty už vyskúšané a preverené. V tomto zmysle treba povedať, že bez minulosti niet budúcnosti. Ježiš Kristus dáva život na obranu večných Božích vecí a hodnôt. A zároveň od plameňa jeho obety tu, pri oltári, zapaľuje sa naše svetlo, ktorým máme ukazovať cestu pokroku.

YT | GTV