Meditácia na 03.08.2018
Piatok 17. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 54-58
Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
Svoji ho neprijali
Tá istá náuka, ktorú počúvali kdesi inde so zatajeným dychom a tie isté zázraky, ktoré prekvapovali kdesi inde - neprinášajú spasiteľné skutky v Ježišovom rodnom mestečku. Prečo? Pretože Ježiš bol tam kýmsi domácim, svojím, blízkym, dobre známym uprostred miestnych ľudí, bol jedným z nich, spomedzi nich, pozerali na neho tridsať rokov - a teda skadiaľ má toto všetko? On sa tak vzdelal? Čože tu bude rečniť?! Veď my vieme, kto to je! Povedzme si to stručne: prekážkou bola jeho blízkosť, blízkosť tohto neobyčajného Proroka. Na jednej strane podával nevyvrátiteľné dôkazy svojej blízkosti - svojou bezúhonnosťou, svojou náukou a zázračným účinkovaním - ale zároveň bol predsa taký ľudský, človečí, a teda, čože je to za Prorok? Čo je to za Boh? Ján Pavol II. takto chápe tieto ťažkosti: Boh pri svojom približovaní sa k človeku... šiel naj ďalej, ako len mohol, ďalej už ísť nemohol... V určitom zmysle človek už nemohol tú blízkosť vydržať a začal protestovať... Človek nie je schopný zniesť priveľa Tajomstva (Prekročiť prah nádeje - voľný preklad). Rodáci v Nazarete pozerali na Ježiša len v kategóriách čisto ľudských, chýbala im viera. Aby sme sa mohli skutočne priblížiť ku Kristovi, treba ho vidieť očami viery. Toto treba zdôrazniť dnes, keď sa Kristus stal „populárnym" - ale, zvlášť v očiach mládeže (samozrejme veriacej), stáva sa čímsi ako „príma" kolegom, priam „kamošom", zhovievavým voči ľudským výstrelkom a vôbec nič nevyžadujúci.
Správny pohľad, pohľad viery nám káže vidieť v Ježišovi božského Učiteľa a Vychovávateľa, chápajúceho, ale aj vyžadujúceho, a predovšetkým Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý sníma naše hriechy. Ako taký sa nám stáva blízkym - a veľmi blízkym! - v ešte jednom tajomstve, v Najsvätejšom Tajomstve oltára. Ale i na toto Tajomstvo musíme pozerať očami hlbokej viery.
YT | GTV | prednáška z duchovného cvičenia Svätosť rehoľnej sestry