Meditácia na 12.11.2018
Pondelok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17, 1-6
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“ Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“
Dávajte si pozor - sa vzťahuje na každého z nás
Čo sa týka pohoršenia - sme schopní pozerať naň s prižmúrenými očami, že vraj najhorší sa pohoršuje atď. Ale dnes počujeme, že s pohoršením nie sú žarty, keď je lepšie, aby tomu, skrze ktorého prichádza, zavesili mlynský kameň na krk a hodili do mora. Lebo - čo je to pohoršenie? Je to fakt, že niekto sa stal horším, a teda poprel príčinu svojej existencie, že sa vrátil dozadu, či dokonca zišiel z cesty k spáse. Pohoršujeme sa pri pohľade na zločiny, vraždy a krádeže - a odkiaľ sa vzali tí zločinci? Ako často priznávajú pred súdom: lebo tak ukazovali v televízii, lebo tak som to videl na videofilme. Radi pozeráme na usmiate detské tváre - ale či sme schopní vidieť v tých nevinných očiach neraz celú pochmúrnu, kriminálnu budúcnosť? Rodičia sa snažia, aby zodpovedne sformovali tú mladú dušu a zachránili ju pred zlom, ale často jeden obraz, jedno slovo, jeden živý, pohoršujúci príklad zničí celé roky rodičovského úsilia. Treba celé mesiace, aby obilie vyrástlo; ale stačí jedna zápalka, aby úroda zhorela. Vychovávatelia stavajú hrádze proti zlým vplyvom a hrádza drží rieku; ale kvapka vody, ktorá sa dostane do škáry -hlodá kameň a dokáže zničiť celú hrádzu. Pán Ježiš hovorí, že pohoršenia sú nevyhnutné - a fakticky, na tých, čo dávajú pohoršenie, niet spôsobov; lebo aj sudcovia sa zamýšľajú nad tým, či skutočne existovalo pohoršenie - a čo je to vôbec pohoršenie? Nechže sa zamyslia nad tým, odkiaľ sa berie človek, ktorý spôsobuje pohoršenie? Hovorí sa, že človek je kanalizačná rúra, ktorá prepúšťa cez seba všetko. Žiaľ, nie všetko; veľa v ňom zostane a ostane ako stafylokoky.
To však, čo hovorí Pán Ježiš: Dávajte si pozor - sa vzťahuje na každého z nás. Nikto z nás tu prítomných vedome, s rozvahou nedáva pohoršenie. Ale koľko neuvážených slov a správania sa stáva semenom zla v niečom srdci! Dnes počujeme beda pre tých, čo dávajú pohoršenie. Či aj na nás sa nevzťahuje to, hoci aj malé, Kristovo beda, zavinené našou nepozornosťou a ľahkomyseľnosťou? Dávajte si pozor - hovorí Pán Ježiš nie deťom, nie tým čo podliehajú pohoršeniu, ale nám, ľuďom, zodpovedným za každé svoje slovo - a za duchovné dobro tých, ktorí na nás pozerajú a nás počúvajú.