Meditácia na 14.12.2018
Piatok po 2. adventnej nedeli | Mt 11, 16-19
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Pomenovať pravdu
Ježiš jednoznačne zavrhol postoj svojich súčasníkov. Nezáležalo im na tom, čo povedal alebo urobil. Boli stále cynickí a skeptickí. Stavali ho do opozície preto, že sa vyjadril k ich egocentrickému životnému štýlu, že pomenoval ich hriešne pohodlie a bezpečie. Pomenoval v pravde ich stav. Ako často pomenujeme v pravde my náš stav? Robíme to sami, alebo nám to niekedy vykričia aj druhí? Určite nikto z nás nechce prichádzať do sporov a hádok. No často spory a hádky zapríčiní práve naša nedbanlivosť. Nedbanlivosť v malých veciach. Prehliadame potreby a názory druhých; začneme ich posudzovať bez toho, aby sme vedeli o nich podstatné informácie. Deň čo deň sa to nabaľuje a potom praskne pri maličkosti. Čo robiť, aby to tak nebolo? Aby sme túžili viac ľudí pochopiť a prijať, ako odsúdiť..?
Každý večer sa potrebujeme pozrieť na deň s odstupom. Niekedy konáme rýchlo, bez hlbšieho uváženia a tak ľudí zraňujeme. Odsúdime ich za niečo, čo nie je pravda. Prestaneme sa pozerať na riešenie danej situácie a myslíme si, že ľudia stoja proti nám. Tu už nemáme ďaleko k tým, ktorých dnes karhá Ježiš. Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby sa jej vyhýbal. Jána odmietli jeho súčasníci, lebo nejedol a nepil. Ježiša preto, že jedol a pil. Každý večer sa potrebujeme pozrieť na deň s odstupom času. Odhaliť chybu, ktorá nás obrala o Božie požehnanie. Odhaliť hriech, ktorý nás obral o pravý pokoj. Potrebujeme si prejsť hodinu za hodinou, situáciu za situáciou, aby sme zajtra neboli nerozumní a neurobili tú istú chybu. Aby sme vo svojej zaťatosti neupadali ešte hlbšie do hriechu. Ak nájdeme takýto hriech - našu nevernosť, neváhajme a odovzdajme ju do hĺbky Božieho milosrdenstva. V Božom milosrdenstve spoznáme, ako kráčať ďalej. Čo urobiť zajtra, aby bol deň krajší, lepší. Pri spytovaní svedomia sa pozrime naozaj na celý deň. Nepozerajme len na naše zlyhania a neúspechy. Ďakujme Bohu za každú situáciu, v ktorej sa on sám oslávil. Ďakujme mu za každý úspech. Ak dokážeme odovzdať Bohu dobré i zlé veci, budeme sa na stretnutie s ním tešiť. Večer si budeme líhať s pokojným srdcom a vstávať s novým odhodlaním. Budeme sa tešiť na drobné víťazstvá pre Krista. Ak sa každý večer pozrieme do svojho vnútra s dôverou v Božie milosrdenstvo, náš život sa zmení. Nesmieme zúfať ani pri ťažkých hriechoch. Sviatosť zmierenia je jedna z najkrajších vecí na tomto svete. Využime túto príležitosť. Neuspokojme sa s málom. Boh nám ponúka večný život s ním. Otče, nedopusť aby sme prestali dôverovať v tvoje milosrdenstvo! Amen.