Meditácia na 06.01.2019

Zjavenie Pána | Mt 2, 1-12

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

 meditacie_troch_kralov.jpg

Pokloňme sa Bohu

Ľudí v evanjeliu je možné rozdeliť do niekoľkých skupín osobnej zaangažovanosti sa vo vzťahu ku Kristovi. Herodes reprezentuje ľudí, zaujímajúcich sa len o seba. Starajú sa o to, aby im nik a nič neohrozilo ich pohodlie, blahobyt... Zaangažujú sa vtedy, keď sa cítia ohrození. Neštítia sa pretvárky, podlosti, klamstva, dopustia sa teroru, násilia, vrážd... Ich zaangažovanosť končí skôr, ako si myslia, a často práve opakom, po ktorom túžia. Ich život možno prirovnať k zrnu z podobenstva, ktoré vtáky vyzobú skôr, ako zapustí korene a začne vyrastať steblo. Čo je to za život? Takto máme realizovať svoj život? Čo je zmysel, podstata, cieľ života na zemi? Dá sa hovoriť aj o pokrstených ľuďoch, ale nie kresťanoch. Boh je ich nepriateľ. 

Niektorí vodcovia národa zo skupín farizejov a zákonníkov predstavujú druhú skupinu. Sú vzdelaní, majú zodpovednosť, vedia, kde sa píše o narodení Mesiáša, vedia, kde sa má narodiť, snáď videli aj hviezdu a zahoreli ako zrnko, pretože zapustilo koreň na skalu. Neskôr striehnu, aby Ježiša podchytili v reči, striehnu na jeho život, a dokonca sa mu rúhajú, keď zomiera na kríži. Podstata života je moc, sláva, tichý súhlas s hriechom, poklonkovanie? Kresťan sa zaangažuje len vtedy, keď mu to vyhovuje. Sebec voči Bohu. 

Ďalšiu skupinu tvoria zvedavci okolo Ježiša od jeho narodenia až po zmŕtvychvstanie. Vojaci vraždia betlehemských chlapcov. Judáš zradí za tridsať strieborných. Mládenec, ktorý má mnoho majetku, odíde smutný preč. Zástup, ktorý hľadá Ježiša po rozmnožení chleba a rýb, neprijíma Ježišove slová o pravom pokrme. Iné zrnko padlo do tŕnia. Udusilo sa. Kresťan, ktorý sa angažuje len na vonkajšom fóre, plní si povinnosti len zo zvyku: sviatky sú vec tradície, viera vec folklóru. Takíto sa nedokážu zriecť seba, a preto nikdy nepocítia radosť z osobnej zaangažovanosti sa vo viere. Nedokážu seba ponúknuť ako zlato, kadidlo či myrhu. Ich oči nevidia alebo nechcú vidieť vzor, príklad iných zo svojho okolia, ktorí v zaangažovanosti sa vedia mnohého zriecť, ovládať, ale oveľa viac dostávajú, ako im prisľúbil Ježiš. 

Vážnu skupinu predstavujú pastieri a králi pri jasliach. Čo bolo s nimi neskoršie? Podstatné je, že splnili, čo sa od nich očakávalo, žiadalo. Pastieri rozprávajú a potom mlčia. Králi sa vrátili do svojej krajiny a nič viac nevieme o ich ďalšej činnosti. Na svojom mieste, vo svojej dobe boli však zrnom, ktoré splnilo svoje poslanie. Prinieslo úrodu. Stonásobnú úrodu. Boh nehľadí na osobu, ale milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh nám dáva čas, priestor, talent a čaká, že mu v čas ním určený, ktorého my dĺžku nepoznáme, splníme jeho očakávanie. Naša osobná zaangažovanosť je hodnota, ktorá rozhoduje, ktorú nemožno podceniť. Vianočné sviatky sú ako dni duchovných cvičení, počas ktorých máme viac času sa zamyslieť nad svojím zaangažovaním sa v duchovnom živote. Aj dnešné evanjelium o mudrcoch je lekciou, výzvou k aktívnejšiemu prístupu v oblasti zaangažovania sa. Amen.

facebook_like_logo.jpg | istagram.jpg | YT | GTV | 2017