Meditácia na 05.01.2020
2. nedeľa po narodení Pána | Jn 1, 1-5. 9-14
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Pozrieť sa Pravde do tváre
Pri jasliach niet miesta a času mať masku, úsmev klauna, na slovo neskôr... Keď sv. Augustín premýšľal nad tajomstvom narodenia Pána Ježiša, položil si otázku: „Cur Deus homo?“ - „Prečo sa Boh stal človekom?" A odpoveď? Je veľmi hlboká. „Deus factum est homo, ut homo fieret Deus.“ „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.“ Ján Pavol II. v encyklike Redemptor hominis - Vykupiteľ človeka napísal: „Vykupiteľ sveta je ten, ktorý prenikol jediným a neopakovateľným spôsobom do tajomstva človeka a vstúpil do jeho srdca.“ (čl. 8)
Dnes aj my stojíme pred jasľami a pozeráme do tváre Pravdy, Ježiša Krista, ktorý sa „zriekol seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“ (Flp 2,7). Pri jasliach Dieťaťa Ježiš si uvedomujeme, že tu nie je čas ani miesta, aby sme sa sami klamali, či klamali iných za nejakou maskou, úsmevom klauna, slovom či iným gestom. Dnes pri jasliach je čas, aby sme sa Pravde, Kristovi, pozreli do tváre.
Náš život je často ťažký. Je nesprávne nasadiť si na oči ružové okuliare, očakávať len príjemné udalosti, stretávať len usmiatych ľudí, ale vedieť zrealizovať aj slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma" (Lk 9,23). Kríž a jasle Krista nemožno od seba oddeliť. A preto aj dnes je správne, že si uvedomujeme, že „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,9). Toto svetlo svieti aj vtedy, keď ho chcú zahaliť tmy, zničiť bolesť, premôcť hriech, odstrániť smrť.