Meditácia na 06.01.2020

Zjavenie Pána | Mt 2, 1-12

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

meditacie_troch_kralov.jpg

Traja Králi

Dnešný sviatok pripomína známu scénku troch mudrcov z Východu, ako sa klaňajú Ježišovi. Udalosť odkrýva mnohé tajomstvá Božej lásky. Mystici vyzdvihovali symbolický význam udalosti a poukazovali na pozemské mocnosti, ktoré uznávajú najvyššiu moc Božieho dieťaťa, kde dary majú svoju symboliku. Zlato znamená kráľa, kadidlo Boha a myrha človeka predurčeného na smrť. Pohľad na mnohé obrazy s touto tematikou prezrádza, že určité detaily sa nezhodujú s evanjeliom sv. Matúša. Na niektorých obrazoch vidieť troch, ale i šesť či dvanásť kráľov. Počet troch, ktorý sa udomácnil, symbolizuje tri obdobia ľudského života i tri rasy: semitskú, bielu a čiernu. To sú následky prvých storočí, keď nebola preskúmaná celá Zem. Králi dostali mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Vo Svätom písme sa nespomínajú. Udalosť klaňania kráľov sa premietla do mnohých rozprávok. Odkiaľ boli, čím boli, čo priniesli Ježišovi a prečo?

Otázok by bolo mnoho. Od čias Tertuliana v 3. storočí ich nazývame kráľmi - mudrcmi, a to opierajúc sa o 72. žalm: „Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby“ (Ž 72 10). Iní zastávali názor, že to boli staroperskí kňazi, ktorí tvorili uzavretú kastu, žili prísnym životom, udržiavali oheň vo svätyniach, skúmali cesty hviezd a zmysel snov. Dá sa pochopiť, ako sa dozvedeli o Mesiášovom proroctve. Židia cestovali svetom a rozšírili správu o budúcom príchode Mesiáša. Mohli poznať proroctvo Balaama o vyvolenom: „Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela“ (Nm 24,17). Riman Tacitus píše podobne: Na základe starých proroctiev sa všeobecne verilo, že Východ sa povznesie a onedlho povstanú v Izraeli tí, čo budú spravovať svet“ (Hist. 5,23). O hviezde, ktorú videli králi a ktorá ich priviedla do Betlehema, sa napísalo mnoho. O nej sú seriózne, ale i falošné hypotézy. Hviezdu spájajú s “novou hviezdou“, čo sa zjavila r. 1572 po Bartolomejskej noci, a či s hviezdou z r. 1918 v súhvezdí Orla. Je isté, že žiadny hodnoverný spisovateľ tej doby nič o hviezde nezaznamenal. Mohla to byť kométa. Helleyova kométa to nebola, tá podľa výpočtov mohla byť viditeľná iba r. 12 po Kristovi a nie v 6 roku pred Kristom. Kepler sa nazdáva, že pod hviezdou sa môže myslieť astrálny jav, ktorý nastal spojením planét Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb. Vypočítal, že k tomu mohlo dôjsť v 6 roku pre Kristom. Rok 6 pred Kristom je pravdepodobný dátum narodenia Krista. Hviezda z Písma môže skutočne znamenať aj nejaký astronomický zjav, ktoré sú na Východe dosť časté. Orientálni ľudia majú veľkú obrazotvornosť.

Evanjelium spomína kráľa Herodesa. Ten je známy ako despota. Mal osobitnú záľubu v ukrutnosti. Dal utopiť švagra Aristobula, lebo bol veľmi obľúbený. Na jeho rozkaz zahynul i druhý švagor Jozef, 80-ročný kráľ Hirkan II., jeho manželka Miriamne, jeho vlastní synovia Aristobulus a Alexander. Deň pred svojou smrťou dal stať i tretieho syna Antipatra. Herodesove 36-ročné kraľovanie je poznačené krvou hromadných popráv i jednotlivcov. Najznámejší sú betlehemskí chlapci po tom, čo sa králi nevrátili späť do Jeruzalema. Ježiš sa zachránil na príkaz anjela, ktorý sa zjavil vo sne Jozefovi: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta“ (Mt 2,13). V každom prípade pobyt v Egypte nebol dlhý. Pretože Matúš hovorí o treťom sne Jozefovi, kde dostáva Jozef príkaz vrátiť sa po Herodesovej smrti do Galiley. Do Galiley a nie do Judey preto, lebo Herodesov nástupca Archelaus bol rovnako zúrivý ako jeho predchodca. Podľa historických údajov Ježiš sa vrátil do Nazareta s rodičmi, keď ešte nemal dva roky.

Historické skúmanie neprekáža teologickej pravde. Práve naopak. Učiteľský úrad Cirkvi neučí hypotézy, domnienky, ani rozprávky či falošné svedectvá. Cirkev vychádza z tajomstva lásky, ktorým sa Boh zjavoval človeku. Boh sám dáva definitívnu a prehojnú odpoveď na otázky, ktoré si kladie človek o zmysle a cieli svojho života. Boh sa zjavuje človeku tak, že mu činmi a slovami postupne dáva poznať tajomstvo seba samého. Boh vydáva svedectvo o stvorených veciach, sám uzatvára trvalú zmluvu medzi sebou a všetkými živými bytosťami. Boh sa naplno zjavil, keď poslal svojho Syna, v ktorom uzavrel svoju zmluvu naveky. Syn je Otcovo definitívne Slovo, takže po ňom už nebude iné Zjavenie. Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2,4), čiže Ježiša Krista. Je teda potrebné, aby bol Ježiš Kristus ohlasovaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby sa tak Zjavenie dostalo do celého sveta, ku všetkým bez výnimky. Od nás si Boh praje, aby to čo zjavil na spásu všetkých národov, zostalo navždy neporušené a odovzdalo sa všetkým pokoleniam.

Radostná zvesť evanjelia sa odovzdáva ústne a písomne. Zodpovednosť nenesú len vysvätení služobníci Cirkvi, ale všetci i laici. Preto je správne, keď si pripomíname a osvojujeme to, čo Boh kedysi zjavil a dnes sa skrze nás neprestajne rozdáva, a tak sa vo svete uvádzajú do plnej pravdy všetci, v ktorých chce prebývať Boh.