Meditácia na 28.04.2020
Utorok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 30-35
Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Ježiš sľubuje duchovný pokrm, ktorý pri Poslednej večeri dá, keď obyčajný chlieb premení na svoje telo a víno na svoju krv. V Eucharistii sa naozaj stáva naším pokrmom a nápojom. Prirodzený život bez pokrmu a nápoja nie je možný. Tak isto duchovný život je nemožný bez Eucharistie. Je smutné, že dary, ktoré dostávame od Boha, neprijímajú mnohí tak, ako im ich dáva sám Ježiš. Ježiš žiadal vieru od tých, ktorí ho hľadali v Kafarnaume.
On učí, že len skrze neho možno prísť do večného života. Nezazlievajme tým, čo vtedy neprijali Ježišove slová. Máme dvetisícročnú skúsenosť s Ježišovými slovami.
Čo sa zmenilo? Aj dnes platí, že duša bez viery v Boha je prázdna, hladná a nešťastná. Chýba jej pravda, láska, dobrota, svätosť, pokoj i šťastie života. A predsa to všetko ponúka Ježiš. Treba ho len prijať a uveriť mu. Viera je potrebnejšia pre človeka viac ako chlieb. A. Carrel hovorí, že Boh je človeku tak potrebný ako voda či vzduch. Žiť bez viery to znamená nevedieť prečo žiť, čo je príčinou nešťastia človeka. Predsa človek túži žiť bez konca. Človek na svojej ceste života potrebuje svetlo. A Ježiš hovorí o sebe: „Ja som svetlo i cesta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (Jn 8,12)
A Eucharistia prináša svetlo človeku, ktorý túži po šťastí, pokoji i láske. Jedine Ježiš môže nám dať pravé šťastie. Ježiš v Eucharistii ako pravý Boh chce nasýtiť šťastím naše duše. Je len na človeku, aby Ježiša v Eucharistii prijal ako pravdu. Predsa Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." (Jn 14,6) Mnohí prosia Boha o množstvo vecí. Ak ich nedostanú, opúšťajú Boha, odchádzajú a tvária sa, akoby boli oklamaní. Boh nie je. Keby bol, bol by mi to dal. Veď som prosil, pomodlila som sa, boli sme i na omši... Aj my sa niekedy zamýšľame nad tým, prečo nám Boh nedal, prípadne hneď to, o čo sme ho prosili? Odstupom času na mnohé prichádzame. Boh nám dal iné, iste potrebnejšie dary pre naše duše, ako boli tie, o ktoré sme prosili. Nevydierajme Boha. Boh sa vydierať nedá. Vydieraním nič nezískame.
Máme mnoho príkladov u svätých. Uvedomujeme si, že to neboli podivní, ale normálni ľudia, ktorí skutočne uverili v Božiu lásku. Objavili v Ježišovi skutočný zdroj života. Áno, dokázali opovrhnúť mnohým na tomto svete preto, že skutočne uverili, že Boh odmení ich lásku vo večnosti. Pre nich Eucharistia bola skutočne bohatým prameňom života. Z Eucharistie často čerpali posilu pre život. Je pravdou, že nie je ľahké vymaniť sa z moci prirodzených vecí, zmýšľania, pohľadu na veci, udalosti i ľudí. Kto sa vymaní, kto dá prednosť Ježišovi, ten sa nesklame, ten už za života spoznáva veľkosť Božej lásky.
Dnešný človek je v moci reklamy. Kupuje a zariaďuje veci bez toho, aby premýšľal. Stáva sa otrokom. Ježiš nepotrebuje reklamu. Ježiš sa i dnes nenúka, ale dáva ako dar. Dáva sa ako priateľ, brat, ako Boh. Ľudia povedali Ježišovi: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb." (Jn 6,34) Dali sa priviesť k tejto pravde. Uvedomujeme si, že tento pokrm je skutočne len dar. Nemáme naň právo a predsa ho môžeme prijať, vlastniť, ale vždy len ako dar. Keď sa nasýtime, ďakujme. Vieru si však naďalej upevňujme. Človek bez pokrmu a nápoja nevydrží dlho. Rovnako bez Eucharistie život milosti nie je možný. Kresťan preto prijíma Eucharistiu, lebo si uvedomuje cieľ svojho života, kde má prisľúbený stav bez hladu a smädu. Viatikum, eucharistický Kristus v hodine smrti je silný okamih aj pre kňaza.
Kostolník čakal na svojho kňaza. Tento muž viery denne prijímal Eucharistiu. Prijal viatikum, Eucharistiu, usmial sa na svojho kňaza, rodinu a zatvoril oči. Jednoduchý muž. Muž, ktorý bojoval o svoju vieru, zomrel. Uvidel svojho Boha, Sudcu z tváre do tváre. Veríme, že Ježiš ho prijal. Veď roky sa Eucharistiou posilňoval, aby toto stretnutie dopadlo v jeho prospech. Nielen on a nielen P. Vendelín Javorka, ale i my všetci čerpajme z Eucharistie posilu pre večný život. Amen.