Meditácia na 29.04.2020

Streda po 3. veľkonočnej nedeli | Mt 11, 25-30

V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ 


Ježiš vo svojej láske zjavuje, zvelebuje svojho Otca. Tieto Ježišove slová možno nazvať „sebazjavením“. Ježiš ako Syn predstavuje svoj vzťah k Otcovi v Duchu Svätom. Hovorí ako od Otca prijal všetko. Otec, ktorý je Pán neba a zeme, skrze Ježiša odhaľuje tajomstvo, ktoré prišiel oznámiť svetu. Je známe, že aj dnes väčšina veľkých vedcov o sebe vyhlasuje, že sú veriaci. V tajomstvách, ktoré Boh skryl pred „múdrymi a rozumnými“, spoznávajú povinnosť byť maličkými, lebo Boh svoju múdrosť, veľkosť, lásku zjavuje maličkým.

Pýcha človeka zavrela dvere raja. Viera mnohých osobností vedy, tak makrokozmu či mikrokozmu, medecíny, jadrovej či kvantovej energie, fyziky i chémie je založená na pokore, jednoduchosti, vytrvalosti... Mnohí veľkí ľudia, čím viac vedia, poznajú, znamenajú, tým viac ich poznáme ako ľudí nie pyšných, ale pokorných.

Ježiš ako Boží Syn prijal od Otca všetko: poznanie Boha a účasť na jeho vladárskej moci. Tichý a pokorný Ježiš je aj dnes nielen pre veľkých ľudí vedy, umenia i športu... vzorom, inšpiráciou k práci na sebe, na tom, čo robia. A ten tichý a pokorný Ježiš každému dáva uistenie, že ak vstúpime do jeho školy, ktorá nesie pečať veľkej lásky, tichosti a pokory, nájde každý z nás odpočinok pre svoju dušu. Nikto pyšný, nik kto odmieta Ježišov príklad a kto sa robí múdrym a obozretným, nepochopí to prevratné posolstvo, ktoré Ježiš dáva poznať ľuďom. Ježiš z evanjelia učí, že pozná tajomstvo Otca a odovzdá ho ďalej tým, čo ho môžu pochopiť. Božie tajomstvo nepochopí, kto žije v pýche, hriechu. Ježiš v evanjeliu pripomína, kto je milý Bohu.

Človek je stvorený na obraz Boha a srdce človeka ako najdôležitejší orgán ľudského tela nám obrazne pripomína, aby sme Boha poznávali, milovali a slúžili mu. Ako srdce človeka bije, plní svoju činnosť vo dne i v noci, či si to uvedomujeme, alebo nie, tak my rozumom a vôľou obdarovaní máme plniť vôľu Božiu. Svet hriechu si vytvoril mylné dočasné zásady, pravidlá, že len tvrdí ľudia majú šancu presadiť sa napríklad v politike, hospodárstve, športe. Jednoduchého a priameho človeka považujú za naivného, snáď dobrého a nezištne ho využívajú. Ježiš nechce demonštrovať silu a používať násilie. Ježiš sa rovnako nedal obdivovať ako filozof či literát. Jeho slovo je však mocné, hoci ho nepovažujú za úspešného človeka. A predsa, Ježiš ukazuje cestu k pravým hodnotám už tu na zemi a raz vo večnosti. Chce, aby sme ich prijali, osvojili si, žili podľa nich a jedine on dá odmenu tým, čo splnia svoje poslanie. Amen.