Meditácia na 09.05.2020

Sobota po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 7-14

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“


Všeobecné kňazstvo má právo a povinnosť prinášať Bohu duchovné obety. To, čo cítime, prežívame, čo jednoducho patrí k nášmu životu, máme ponúknuť Bohu. Ako Ježiš, Boží Syn, ponúkol seba Bohu Otcovi. Nedeľná svätá omša nemôže byť len čas venovaný Bohu, že sa zúčastňujeme na svätej omši. Má to byť obeta - čiže položiť seba, svoje prosby, odprosenia, vďakyvzdávanie na oltár. Krst nás vo všeobecnom kňazstve oslovuje angažovať sa nielen za svoju spásu, ale aj za spásu iných bratov a sestier. Príprava na svätú omšu a jej samotné prežitie je pre veriaceho potrebné, aby mohol viac vydávať svedectvo a príklad svojej viery. Uvedomujeme si, že našou povinnosťou je šíriť Božie kráľovstvo na zemi, v ľudských srdciach. Zanedbanie svojich povinností kresťana nie je vôbec maličkosť. Krst nás zaväzuje k službe viery pre Božie kráľovstvo v nás.

Život veriacich kresťanov - laikov je neodmysliteľný v Cirkvi. Filipovi Ježiš povedal: „Kto mňa vidí, vidí Otca" (Jn 14, 9). Dobrý kresťan si uvedomuje, že svoju vieru nemá žiť len v kostole, ale vždy a čo najlepšie. Dievča vie si vychovať budúceho manžela. Sused môže susedovi sa stať apoštolom či priateľ priateľovi. Dobrý veriaci nečaká, že všetko musí robiť kňaz. Ponúkne svoje schopnosti, silu, zručnosť, nadanie aj čas a tak získa pre seba neoceniteľné zásluhy, ale aj radosť z vykonanej práce.

Máme farnosti, kde kostoly žiaria čistotou vďaka starostlivým ženám. Je to poľahoda, keď má kňaz kostolníka, na ktorého sa môže spoľahnúť, ktorý je často ako kaplán vo farnosti. Sami viete, ako sa cítite, keď sa v kostole pekne spieva, príjemné doprevádza hrou na organ... Amen.