Meditácia na 27.05.2020

Streda po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 17, 11b-19

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“


Čím sa previňujem proti budovaniu jednoty? Ježiš povedal: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my“ (Jn 17,11b). Ježiš vyžaduje právom od svojich, aby boli tvorcami jednoty. Treba si uvedomiť, že svet stvoril Boh, o ktorom povedal, že je veľmi dobrý, krásny... Našou úlohou je v diele stvorenia pokračovať. Potreba vytvárať jednotu je aktuálna výzva.

Kresťan sa ma podieľať na odhaľovaní falošných a zvrátených zásad, ktoré ničia jednotu a protivia sa učeniu Evanjelia. Voči svetu hriechu, ktorý vytvára nejednotu treba byť opatrný. Pravdou sa buduje jednota a zachraňuje sa tento svet pred morálnou skazou. Kresťan nikým z ľudí nepohŕda. Odlišuje človeka od jeho zásad, hriešnika od hriechu. Vždy má na pamäti, že budovať a rozvíjať jednotu nie je len povinnosť, ale najmä prejav viery a lásky. Amen.