Meditácia na 06.07.2020

Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 18-26

Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.


Všetci poznáme, čo je to čakať v horúčke, kým na mňa príde rad u lekára. Čas sa nám zdá nekonečný, nemáme chuť ani s nikým rozprávať a veľmi túžime byť opäť čím skôr v poriadku. Takéto choroby prídu, týždeň-dva nás potrápia a zasa sme fit. No spomeňme si na ženu z dnešného evanjelia. Dvanásť rokov. To je už čosi iné. Ona sa stretla s Kristom v zástupe tak, ako mnohí iní. A predsa bol v tomto stretnutí veľký rozdiel. Po zázračnom uzdravujúcom dotyku jej Kristus povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mt 9,22b).

Tento zázrak sa trochu líši od ostatných zázrakov, ktoré Pán Ježiš počas svojho života urobil. Ostatné zázraky ako napríklad budeme počuť v evanjeliu zajtra, Pán Ježiš robí svojím božským slovom. Žena trpiaca na krvotok si akoby tento zázrak vymohla, alebo máme dojem, že bol akýsi nedobrovoľný.

Vysvetlenie nám dáva Ježiš - tvoja viera ťa uzdravila. Viera v Ježišovu božskú moc.
Týmto jej toto uzdravenie akoby schválil, dodal jej pokoj a prinavrátil radosť do života.

Vidíme, že telesné zdravie nepredstavuje celú kvalitu života, ale má podiel na mnohom. U Marka a Lukáša (Mk 5,21-43;Lk 8,40-56) sú pri tomto zázraku spomenuté aj podrobnosti, že minula skoro celý majetok na doktorov a veľmi sa trápila. Tak to už v ľudskom živote chodí, že určité trápenie je akoby jeho prirodzenou súčasťou. Pre niekoho je to choroba, pre iného výchova detí, iný nemôže nájsť zamestnanie…

Každý nech si teraz sám dá odpoveď na otázku, aký bude jeho dotyk Krista? Bude to dotyk s vierou a bude mať Ježiš možnosť urobiť zázrak v našom živote? Nezabudnime však v pokore dodať k svojim túžbam a prosbám „…ak je to tvoja vôľa, Bože…“ Prežime najbližšiu svätú omšu takým výnimočným spôsobom v dôvere v Božiu dobrotu, no zvlášť okamih svätého prijímania s veľkou vierou v jeho všemohúcnosť. My nemusíme rozumieť všetkému v našom živote, ale vedzme, že Boh tomu rozumie. On vie, aký kríž nám uloží na plecia a kedy nám ho sníme. Amen.