Meditácia na 17.07.2020
Piatok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12, 1-8
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Ignorovanie, šliapanie Božích zákonov a prikázaní je prejavom krátkozrakosti človeka. Úcta k týmto zákonom chráni aj toho, kto sa im posmieva. Istý biely kolonizátor sa vysmieval černošskému pohlavárovi, že sa učí katechizmus. "Keby nebolo tohoto," hovorí černoch kolonizátorovi, "dávno by som ťa bol zjedol." Niekedy sa vyslovuje názor, že v záujme náboženstva, aby si náboženstvo nepopudilo proti sebe mocných, treba mlčať ohľadom na krivdy, vykorisťovanie a utrpenie nevinných. Toto je však najväčšia zrada náboženstva, zrada Božej vôle, ktorá chráni všetkých ľudí a touto zradou sa najviac trpelo aj v minulosti.
Keď bol sv. Sebastián obžalovaný, že je kresťanom, dal si ho zavolať sám cisár Dioklecián a povedal mu: "Cenil som si ťa ako priateľa, a ty sa mi takto odvďačuješ? Ty ma takto zrádzaš?" Sebastián mu odpovedal: "Veľký cisár, nemáš vernejších služobníkov, ako sú kresťania. Milujeme svoju vlasť a poslúchame nariadenia cisára. Avšak my veríme, že cisár nie je Bohom, že Boh je vyšší ako cisár a Božie zákony chránia všetkých ľudí, aj cisára." Cisár Dioklecián tieto argumenty nechápal, lebo si myslel, že on je suverénnym pánom nad celou ríšou. Vyššieho pána neuznával. Zakrátko na základe tých istých princípov násilia, ktoré užíval, bol aj sám zavraždený.
Politika násilia, šliapanie Božích zákonov vedie k záhube všetkých. Úcta k Božím zákonom, ktoré chránia všetkých ľudí, je jedinou zárukou krajšej budúcnosti a pokoja pre všetkých ľudí sveta. Ale aj táto úcta sa sama nevytvorí, ale sa musí pestovať. Svedomitosť, úcta k spravodlivosti a pravde, ktorá je základom dôvery medzi ľud`mi a národmi, sa musí tiež pestovať. Krása charakteru, bez ktorej krásna spoločnosť je nemysliteľná, sa musí tiež pestovať. A to je krásny zmysel nedele. Keď toto všetko ľudia bagatelizujú, nie sú jej hodní.
Utrpenie, ktoré z neúcty k Božím zákonom vyplýva, je len zaslúženým trestom pre ľudí. Ľudia si tvoria vlastnú filozofiu, ktorá vyhovuje ich pohodliu, ale nepýtajú sa, či táto filozofia im samým prinesie požehnanie. Obeta svätej omše je vhodná a rozhodne lepšia škola pre pestovanie duševnej zdatnosti a obetavosti, ako keby išli len za tým, čo je príjemné, alebo by ich rodičia nechali spať. Amen.