Meditácia na 06.09.2020

23. nedeľa v Cezročnom období | Mt 18, 15-20

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“


Ježišovo napomenutie je nepríjemné pre každého z nás. Tak ako všetko, keď sa nám niečo vyčíta. Ježiš ale ide trochu ďalej, hlbšie. Priamo nenapomína, nevyčíta, ale túto právomoc prenecháva nám. On hovorí: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe“ (Mt 18,15). Prehrešiť sa voči bratovi, sestre, blížnemu to je to „nepríjemné“, čo človek pociťuje a o to Ježišovi ide. Lebo hriech voči človeku nás rozdeľuje. Hriech človeka voči iným nás robí neschopnými navzájom vytvárať jednotu, o ktorú tak naliehavo Ježiš prosí. „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Jedno stádo, pastierom ktorého je Kristus.

Prehrešiť sa voči blížnemu znamená aj odmietnuť obraz Boží v blížnom. Aj o to tu ide. Nemôžeme na jednej strane nosiť v sebe Boží obraz a na druhej strane ho v inom popierať. Človek nemá tú moc, aby mohol diktovať, v kom má a v kom nemá byť Boží obraz. On je vo všetkých. To je dar od Boha. To on sám tak stvoril človeka. Na svoj obraz a svoju podobu. Ak Ježiš káže napomínať brata, ktorý sa voči nám prehrešil, vie, prečo to robí. Aby zachránil v každom z nás tento Boží obraz. Aby každý mal tú hodnotu, ktorú mu dáva Boh, a ktorá mu patrí. Dôstojnosť človeka. Akú vážnosť tomu Ježiš prisudzuje, ale s akou jemnosťou to hovorí. Najprv to povedz bratovi medzi štyrmi očami. Ak to nepomôže, potom si priber svedkov. Ak ani to, povedz to Cirkvi. Dokonale pozná zmýšľanie človeka. Vždy nám je nepríjemnejšie, keď sa nám niečo vyčíta pred druhými, alebo na verejnosti. Ježiš nechce týmto ponížiť človeka. Chce ale zachovať dôstojnosť všetkých.

Koľko pozornosti venoval týmto Ježišovým slovám apoštol Pavol vo svojich listoch. V nich sa môžeme inšpirovať, ako sa dá napomenúť taktne, úprimne, nežne, s láskou. Ale aj vážne a razantne. V správnom chápaní Ježišových slov. Pavol napomína mnohé cirkevné obce, mnohých jednotlivcov, aby zachránil to, čo vložil do človeka Boh. Nový život v Ježišovi Kristovi. Od neho sa môžeme učiť, realizovať Ježišove slová o napomínaní. Úsilie apoštola Pavla v tomto smere prinieslo mnoho listov, ktoré dnes tvoria súčasť pokladu viery, z ktorého aj dnes Cirkev žije. Napomínanie brata, ktorý sa prehrešil, má svoj význam. Aby sme dokázali pochopiť a realizovať druhú časť dnešného evanjelia: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,19-20).

Aby sme sa mohli spoločne zhromaždiť a prosiť Pána, musíme odstrániť všetky naše previnenia, prehrešenia voči blížnemu. Aj pri sv. omši, aby sme ju mohli sláviť s plným úžitkom. Aby naša obeta, naše prosby boli milé Bohu, vyznávame na začiatku svoju vinu. Ak sme tak neurobili, ak sme pri úkone kajúcnosti mysleli na niečo iné, uznajme v tichosti svoju vinu, každé naše previnenie voči blížnemu. Aby sme mohli jednomyseľne ako jedna rodina prednášať svoje prosby a prinášať naše dary a obetu Bohu Otcovi Všemohúcemu s čistým srdcom, na chválu Boha a na našu spásu. Amen.