Meditácia na 28.10.2020
Streda 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 6, 12-19
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Zástupy, ktoré mal Ježiš okolo seba, pozostávali zakaždým z iných ľudí. Nemohli byť preto dosť bezpečným základom pre jeho dielo. Učeníci, ktorí s ním chodili, boli čímsi stálejším. Ale Ježiš potreboval takých, ktorí by sa k nemu pripútali natrvalo, ktorí by pochopili jeho náuku a pokračovali v jeho poslaní a v jeho mene by ju zaniesli do celého sveta. Preto prosí o radu svojho Otca, modlí sa celú noc. Ráno si ich vyvolil a nazval ich apoštolmi, to znamená delegátmi, poverencami, ktorých mali ľudia prijať tak, ako jeho samého. Z Dvanástich si potom vyvolil jedného, ktorého nazval `Skalou` - základom. Ježiš postupoval od nestálych más k pevnému jednotlivcovi a od tohto potom späť k masám, ktoré mal tento vybraný jednotlivec upevňovať vo viere. Vidíme, že keď sa Ježiš modlí za svojich učeníkov - za Dvanástich, robí tak v rámci poslania, ktoré mu zveril Otec.
Vo svojej modlitbe vychádza z vôle svojho Otca. Kristova Cirkev je od svojho začiatku výber a zostane ním až do konca. No nie je výberom preto, aby sa povyšovala, ale preto, aby slúžila ostatným a pomáhala aj im byť čoraz ochotnejšími v tejto službe. Úlohou učeníkov bolo a je: odovzdávať ďalej vieru, ktorá nám zjavuje pravdu o podstatných oblastiach ľudského života. Toto odovzdávanie viery je povinnosťou a úlohou nielen učeníkov, ale všetkých pokrstených, a to príkladom svojho života, svojimi postojmi a činmi.
To znamená, že kresťanstvo má mať úzky vzťah k Ježišovi, ktorý za nás dal svoj život a vyzýva nás, aby sme ho nasledovali. Silu k tomu nám poskytuje práve modlitba. V nej môžeme Bohu predniesť celý svoj život: radosti, utrpenie, úspechy, neúspechy, plány a osobný život taký, aký je. Ježiš nám ukazuje, že je dôležité nájsť si čas, pretože túto námahu nám Boh vynahradí. Boh sám to chce, kresťanský život je totiž stretnutie sa s Bohom, nie teoreticky, ale v skutočnosti. Sme pozvaní rozvíjať tento vzťah v bežných povinnostiach všedného dňa, sme povolaní odpovedať na jeho lásku. Boh nám dáva v živote mnohé úlohy, ale ponecháva na nás, aby sme rozmýšľali, ako ich splniť a koho si prizvať na pomoc k ich splneniu. Nech nás naša snaha splniť ich, vedie k častej a dôvernej porade s Bohom, aby sme mohli byť dobrými spolupracovníkmi na diele spásy. Amen.