Meditácia na 27.08.2022

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“

 

Našou úlohou v živote na zemi je splniť vôľu Božiu, a tak získať si účasť v Božom kráľovstve. Cirkev nám to nielen pripomína, ale aj pomáha. Už to, že žijeme, je Boží dar. Nikto si sám nedal život. Rodičia sú len nástroj, ktorý Boh použil, aby sme mohli žiť. Žijeme jedine z lásky Boha. Podobenstvo o talentoch hovorí o všetkých veľkých hodnotách darov, ktoré sme každý primerane z dobroty a rozhodnutia Boha dostali. Boh vo svojej múdrosti a láske nadelil nám rôzne dary, potrebné pre náš život. Dary raz musíme odovzdať Darcovi, ale predtým sme povinní s nimi tak zaobchádzať, aby sme ich nielen všetky vrátili, ale aby sme ich vrátili primerane znásobené svojím osobným zaangažovaním, svojou prácou, činnosťou vykonanou vedome a dobrovoľne. Boh vo svojej spravodlivosti rozdeľuje dary. Boh nebude žiadať nemožné od obdarovaných. Každý dar však musí byť využitý. Boh ako dal primeraný počet darov, dá aj spravodlivú odmenu.

Ježiš dary od Boha prirovnal k talentom, aby poslucháči lepšie pochopili veľkosť darov. Talent bol najväčšou finančnou jednotkou v Malej Ázii. Pre vytvorenie správneho obrazu o hodnote talentu si pripomeňme, že židovský talent sa delil na 30 mín alebo 3000 šeklov. Jedna mína vážila okolo 436 g striebra, šekel 8,4 g. Aby niekto zarobil jednu mínu, bolo potrebne pracovať asi 15 rokov. Talent sa rovnal 26 kg striebra, čo znamenalo pre priemerného Žida majetok prakticky nedosiahnuteľný. Na dnešnú situáciu by jeden talent mal hodnotu 70 tisíc amerických dolárov. Jedná sa o veľké peniaze a ide o veľkú zodpovednosť. Ježišovi nejde o finančné transakcie, ale charizmy. Boh obdarúva a každému dáva s láskou. Všetci obdarovaní sa tešia. Nezávidia si počet, pretože každý dostal toľko, čo je mu najlepšie. Človeka obdarovaním Boh vyzýva k zodpovednej práci, uvedomelému prístupu k povinnostiam a úlohám, ku ktorým ho zaväzuje dar. Znásobenie talentu – daru je záležitosťou ľudskej námahy. Každým darom Boh napĺňa človeka primeraným šťastím. Ak zodpovedným spôsobom človek s darmi narába, získava ešte väčšie vnútorné šťastie. To vyjadrujú Ježišove slová: „Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne“ (Mt 25,29). Zároveň je to aj memento, že kto nespolupracuje, kto primerane nenarába s darmi, stáva sa svedkom Ježišových slov: A kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (Mt 25,29). To znamená, že kto viac dostal, od toho sa právom bude aj viac žiadať a pri nesplnení očakávania prichádza aj prísnejší trest.

Podobenstvo o talentoch nikoho nevylučuje z Božej lásky. Každý dostáva talenty. Na čo nesmie obdarovaný zabudnúť, je primeraná práca s talentami. Boh dáva a právom od človeka žiada zaangažovanosť. My veriaci si uvedomujeme, že sme mnoho obdarovaní. Ako ľudia sme dostali zdravie, krásu, rodinu, rôznu šikovnosť, zručnosť, vlohy a – ako sme s nimi doteraz narábali? Mnohí si sami spôsobili choroby, iní svojou nedbalosťou prišli o krásu tela, ďalší šikovnosť, zručnosť či vlohy nerozvíjali, pretože sa dali na ľahší spôsob života, osvojili si lenivosť, pohodlnosť, stali sa vypočítavými, a predsa stačilo tak málo – a mohli už žať úspechy, poctu, uznania, slávu. 

Ako kresťania sme dostali dary vo sviatostiach, krste, birmovaní, zmierení, Eucharistii, ale i manželstve a kňazstve. Nesmieme svoju pozornosť voči nim obracať len pri právach, ale máme aj povinnosti. Nestačí len prijať krst, ale pri krste prijímame aj povinnosť zachovávať Desatoro, plniť cirkevné príkazy…

Ján XXIII. bol raz oslovený, čomu pripisuje svoje úspechy. Ten sa usmial a v pokore svojho srdca povedal o sne, ktorý mal ako chlapec. Kedysi uvažoval nad tým, aké povolanie si má vybrať, aby bol ľudstvu osožný. Vo sne počul: „Pozri na zem, čo tam vidíš?“ Na zemi videl mravcov, ako usilovne a verní svojmu plánu pracovali od rána do noci. Pápež Ján XXIII. sa držal tejto rady. Pracoval verne a neúnavne v službách svojho nebeského Otca až do konca. Cirkev túži mať tohoto brata na oltári. Prečo? Pretože na ňom vidíme uskutočnené slová Pána Ježiša: „Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne“ (Mt 25,29). Za všetko zo svojho života budeme Bohu skladať účet. Amen.