Meditácia na 31.12.2022

Jn 1, 1-18 Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

 

„Omnia ad maiorem Dei gloriam!“ Keď sa v duchu týchto slov zadívame na svoj končiaci sa rok, máme čo naprávať, vylepšovať, zriekať sa. Končí sa tento rok. Zverme ho Božiemu milosrdenstvu, Božej láske s tým predsavzatím, vážne mysleným, že v novom roku chceme vážnejšie žiť učenie nášho Vykupiteľa a Spasiteľa, v prežívaní prítomných okamžikov, a to všetko na väčšiu česť a slávu Božiu! Skôr ako zhasne svieca končiaceho sa roka, skôr ako udrie posledný úder dvanástej hodiny, zhodnoťme náš rok, ako sme si plnili svoje povinnosti... rozhodujúce je naše vnútro, vzťahy k ľuďom a náš osobný vzťah k Bohu." Ľubomír Stanček