Meditácia na 08.04.2023
Biela sobota - Veľkonočná vigília | Mk 16, 1-7
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“
Bolo to na Bielu sobotu v roku 1508. Dnes jeden z najznámejších maliarov sveta -Michelangelo, kráčal ulicami Ríma. Pápež ho poveril dôležitou prácou. Má vymaľovať kaplnku pápeža. Dnešnú Sixtínsku kaplnku, v ktorej sa konávajú voľby pápežov. Michelangelo je však bez inšpirácie. Nevie, čo by to malo byť, čím začať, čo namaľovať... Zamyslený vošiel do kostola, kde sa práve konala liturgia Bielej soboty. Počúva proroctvá, sleduje obrady a v srdci i mysli umelca sa rodí úžasné dielo. Fresky Sixtínskej kaplnky, najmä Posledný súd po stáročia, a teda i dnes, obdivujú milióny ľudí.
Prázdny hrob. To je celkom niečo iné, ako vykradnutý byt, vykradnuté auto, vylúpený trezor. Prázdny hrob vyvoláva radosť. Prázdny hrob sa stáva pre všetkých, ktorí uverili Kristovým slovám, nádejou. A tak aj nám sú adresované slová: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili" (Mk 16,6). Sú to slová anjela - ako mladíka oblečeného do bieleho rúcha. Strach žien je celkom pochopiteľný po tom všetkom, čo sa v posledných hodinách udialo. A tu vidia prázdny hrob, poskladané plachty, do ktorých včera zavinuli mŕtve telo Ježiša. Je zaujímavé konštatovať, ako krátko a stručne, avšak pevne a určito nasledujú v základnom texte jednotlivé anjelove výpovede ženám. Sú to tak jasné slová, že nemôže dôjsť k omylu, zámene či ďalším pochybnostiam. V krátkych pádnych vetách, vždy s najdôležitejším slovom na začiatku, nasleduje celé to neuveriteľné posolstvo tohto rána, ktoré prináša anjel. A my sme uprostred slávnostnej liturgie Bielej soboty.
Pripomenuli sme si „liturgiou svetla" začiatok nového dňa éry ľudstva. Čítania zo Starého zákona nám pripomenuli prípravu vyvoleného národa na príchod Mesiáša. Radostné „Glória" a „Aleluja" urobili koniec smútku. Kristus vstal z mŕtvych. Bez pomoci kohokoľvek svojou mocou premohol smrť a skutkom potvrdil, čo slovom učil, že vstane z mŕtvych, a tak aj my sme bližšie k myšlienke, že aj my raz vstaneme z mŕtvych. To nám vždy má pripomenúť svätá omša, najmä v nedeľu a pri rozlúčke s našimi zomrelými. Aj náš hrob bude raz prázdny. Práve tu si dnes uvedomujeme význam toho, že sme uverili Kristovi. Nikto, len Kristus nám môže dať tak významnú záruku radostného života a večnosti. Práve preto obnovme si svoje krstné sľuby s presvedčením a nahlas povedzme: „Zriekam, chcem a sľubujem." Vedome a dobrovoľne chceme znova začať život so zmŕtvychvstalým Ježišom. Veľavravnú myšlienku môžeme čítať na jednom náhrobnom kameni: - Nie som tu. Som u Otca, pretože som po celý život veril vo zmŕtvychvstanie Krista. Svedomité plnenie Božej vôle je nám tou najväčšou zárukou večného života. A na to sa tešme dnes pri spomienke na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Michelangelo poznal, čo je to byť bez inšpirácie a pozrite, čo dokázal inšpirovaný liturgiou Bielej soboty. Dajme sa všetci inšpirovať touto liturgiou a dokážeme viac ako tento umelec. Čo to bude? Čo to má byť? Večný život s osláveným Ježišom!