Meditácia na 17.12.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
17. 12. adventná féria | Mt 1, 1 - 17
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.
Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút. Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida.
Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.
Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
Rodokmeň
Od dnešného dňa začíname prežívať v liturgii Cirkvi bezprostrednú prípravu na sviatky Narodenia Ježiša Krista. V tomto čase sa neslávia sviatky svätých, ak áno, tak s určitými úpravami. Votívne sv. omše a omše za rozličné potreby sa dovoľujú len z vážnej potreby pre pastoračný úžitok. Nedovoľujú sa ani každodenné omše za zomrelých. Táto príprava sa začína vymenovaním dlhého radu mien, ktorý voláme rodokmeň. „Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista“ (Mt 1,17).
Rodokmeň Pána Ježiša prechádza cez tri obdobia dejín vyvoleného národa, a to cez dobu rozvoja od Abraháma po kráľa Dávida. V prvom období dostane Izrael časného kráľa, potom to pokračuje cez dobu kráľov až po zánik kráľovskej dôstojnosti. Izrael má čakať iného kráľa. Nasleduje doba po zajatí, v ktorej sa očakáva príchod večného Kráľa-Mesiáša a ním je Ježiš. Niektorí členovia z rodokmeňa boli náročky vynechaní, asi pre ich hriešnosť a zasa z druhej strany v rodokmeni uvádzajú sa iba hriešne ženy okrem Márie, aby pýcha Židov bola schladená a aby vyniklo, že Ježiš prišiel spasiť hriešnikov.
Rodokmeň začína Abrahámom, ktorému Boh prisľúbil, že Mesiáš sa narodí z jeho rodu, ako čítame v knihe Genezis: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12,3). Toto Boh prisľúbil Abrahámovi pre jeho vieru, s ktorou opúšťal svoju vlasť a šiel do neznámej zeme. Sľubuje mu, že jeho neplodná Sára porodí syna, ktorý bude jedným z rodokmeňa, z ktorého sa narodí Mesiáš. Boh ešte neskoršie prisľúbi, že sa Mesiáš narodí z rodu Dávidovho.
Syn Dávidov – je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov. Tento názov používali aj Židia pre označenie Mesiáša. Slovo Kristus je grécke slovo. Je to preklad hebrejského slova Mesiáš, čo znamená Pomazaný. Pomazaní boli v Starom zákone ustanovení a do úradu uvádzaní králi a proroci. Keď sme v dnešnom evanjeliu čítali u Matúša o mesiášskej hodnosti Ježišovej, s dvojakým označením Kristus a Syn Dávidov, tým chcel zvlášť zdôrazniť mesiášsku dôstojnosť Pána Ježiša. Ježiš, potomok Abraháma a Dávida, je v dejinách stredobodom všetkého, čo Boh urobil pre spásu ľudského pokolenia.
Až po Ježiša trvá príprava na spásu. Ježiš zas uskutočňuje spásu, to znamená nový poriadok spásy. A tak prichádza na svet prisľúbené kráľovstvo Božie.
Text tohto evanjelia nechce len stroho vymenovať akýsi postup rodov a generácií od Abraháma až po Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Táto časť evanjelia chce v nás vzbudiť dôveru v Boha. Čo Boh raz sľúbil, nikdy neodvolá. Je potrebné dôverovať celkom Bohu.
A my máme plniť to, čo od nás Boh žiada a netrápiť sa, že odmena hneď neprichádza. Vidíme, že Abrahám sa nedočkal Mesiáša, ani jeho syn Izák, ba ani kráľ Dávid, a predsa po stáročiach Mesiáš prichádza. U Boha totiž nie je rozhodujúci čas, ale naša dôvera. Boh nepozná vo svojej večnosti rozdelenie času. Boh vidí len našu lásku k nemu. Toto je potrebné si pripomenúť i v príprave na sviatky Narodenia Pána Ježiša.
Škoda, že cez sviatky sme ku sebe takí srdeční a cez rok tak často chladní a vzdialení! Dôvera mala by odstrániť tieto ostré hranice roka. Starší by mali mať viac dôvery k problémom mladých a mladí by mali zasa viacej chápať starších. Starší si majú uvedomiť, že aj oni boli mladí a mladí si majú pripomenúť, že raz aj oni zostarnú. Zjednotiť sa medzi sebou tak, že neberieme do úvahy len svoje podmienky, ale chápeme aj záujmy druhých, často vekom rozdielnych. Vidíme povzbudenie u mnohých, ktorí dokážu byť mladými, hoci sú v pokročilom veku. Majú záujem, vedia sa tešiť, neberú často veci tragicky, vedia odpustiť, prepáčiť, zabudnúť.... Ale vidíme i povzbudenie u mladých, ktorí sa tešia že si rozumejú s deduškom, babičkou, radi sa zdržujú v ich prítomnosti a podobne. Na tieto a podobné myšlienky nás môže osloviť dnešný rodokmeň z evanjelia. Amen.
Gloria.tv | YouTube | TK KBS: Na internete je možné nájsť meditácie Ľubomíra Stančeka | www.evanjelizacia.eu prináša novinky