Meditácia na 28.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 17 - 27
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."
Pozvanie ku kresťanskej dokonalosti
Grécky filozof a učenec Archimedes povedal tieto slová: "Dajte mi jeden pevný bod, o ktorý by som sa mohol oprieť a ja vám pohnem zem na iné miesto."
Takýto pevný bod si pýtal od Krista aj bohatý mladý muž z dnešného evanjelia, aby si pomocou neho zabezpečil večný život. Preto sa obrátil na Krista s otázkou: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" (Mk 10-17).
Ježiš mu vzápätí vysvetľuje, kto je dobrý a čo je to dobrota. Vysvetlí mu, že existuje relatívna a absolútna dobrota. Relatívne dobrý je každý človek, ktorý druhému dopraje, je zdvorilý, slušný, úctivý ku druhým ľuďom. A absolútne dobrý je len Boh.
Možno bohatý mládenec spoznal, že hovorí s Bohom, že môže vidieť a počuť o mnohých nepochopiteľných veciach a udalostiach. K tomuto došiel sám svojím pozorovaním. V každom prípade Ježiš je pre neho vzorom dobroty, dokonalosti a svätosti. Preto sa k nemu obracia o pomoc a radu, ako upriamiť svoj život, aby si zabezpečil večný život.
Pán Ježiš mu dáva dve odpovede. V prvej hovorí: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!" (Mt 19,17). A hneď mu Pán Ježiš vymenuje príkazy z druhej tabule, ktorú dostal Mojžiš na hore Sinaj: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku svoju a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 19,18-19). Všetky tieto príkazy sú postavené tak, že ich má človek zachovávať vzhľadom k druhému človeku, pokiaľ príkazy z prvej tabule zaväzovali človeka vo vzťahu k Bohu. Tu musíme pochopiť slová Pána Ježiša, ako je potrebné zachovávať tieto príkazy, pretože od toho, ako ich budeme zachovávať, budeme aj odmenení, teda ako budeme nažívať s inými ľuďmi tu na zemi.
Preto slová môžeme porovnať s kázaním Pána Ježiša na hore, kde prítomným povedal: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" (Mt 25,34-36). Za toto všetko obdržíte večný život. Veď čo sme spravili svojim blížnym, to sme spravili Kristovi, ktorý je v nich.
V rozhovore s bohatým mládencom Pán Ježiš vymenoval negatívne veci, ktorých sa má chrániť. V tomto prípade hovorí, čo treba robiť, aby človek dosiahol večný život. Keď to berieme takto, vidíme, že Pán Ježiš chce, aby sme vedeli, že večný život záleží od nás a od toho, ako sa budeme správať jeden k druhému. Oplatí sa dnes pod vplyvom týchto slov urobiť si spytovanie svedomia. Zo slov Pána Ježiša vyplýva jedno: veľmi ťažko sa dostanú do neba egoisti, tí, čo pestujú v živote samolásku, ľahostajní voči druhým či nežičlivci. Snažme sa, aby sme pri Poslednom súde mohli povedať s mládencom z dnešného evanjelia: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti" (Mk 10,20).
Čo nám ešte chýba? Vlastne už nič. Ale mohli by sme ešte niečo zmeniť, a to svoj postoj k svetu, ktorý nás obklopuje. Jasnejšie sa to dá povedať i takto: zmeniť svoj vzťah k materiálnej závislosti. Pán Ježiš na to poukázal slovami: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" (Mk 10,21). Pozor, tieto slová sa nemôžu chápať doslovne! Musíme ich pochopiť v celom texte tak, ako boli vypovedané. V texte tieto slová znamenajú toto: Nestať sa otrokom materiálnych záležitostí! Sú málo hodnotné a sú pominuteľné. Nepominuteľný je iba Boh. Boh je večný a s ním musíme byť stále zjednotení. Toto neporozumel bohatý mládenec, preto zosmutnel a odišiel. Málo závažné je, že zosmutnel bohatý mládenec. Oveľa závažnejšie je, že zosmutnel Kristus, pretože odišiel človek. Došlo k nedorozumeniu a všetko krásne sa rozbilo na dočasných veciach.
Aké poučenie nám z toho vyplýva? Také, že veci materiálne majú slúžiť človeku, ale človek nesmie byť nikdy ich nevoľníkom. Človek má nad nimi vládnuť, a nie oni nad ním. Máme sa s nimi vedieť rozdeliť, máme nimi iným poslúžiť a všetko s tým úmyslom, aby sme si zabezpečili šťastnú večnosť.
A tak Kristove slová: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným..." (Mk 10,21) nemáme chápať doslovne. Pánu Ježišovi tu nejde o skutočné a absolútne zrieknutie sa materiálnych vecí, ale predovšetkým o to, aby sme sa nedostali do ich moci. Ak by došlo k takému stavu, máme sa snažiť zrieknuť sa takejto predstavy. Veci materiálne by nám nikdy nemali stáť v ceste k večnému životu, pretože raz príde skutočne chvíľa odchodu z tohto sveta a my si neodnesieme nič z toho, čo sme vlastnili. Vlastne, neodídeme sami ale pôjdu s nami ešte naše dobré skutky. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, ktorý poukázal na nesmrteľnosť duše, keď povedal: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!" (Mk 8,36-37). Takáto bola filozofia Pána Ježiša a jeho výchova. Vieme, že v poslednom stupni príde víťazstvo.
V minulom storočí žil v Poľsku slávny rabín Hofetz Chaim. Raz ho navštívil americký turista. Keď videl jeho skromnú izbičku a v nej plno kníh, ale iba jednoduchý stolík a stoličku, spýtal sa ho:
"Rabín, kde je váš nábytok?"
A on sa ho spýtal: "A váš kde je?"
"Veď ja som tu len na návšteve. Ja iba tadiaľto prechádzam."
"Aj ja" - odpovedal rabín.
Krátka a pravdivá odpoveď. Touto zemou skutočne všetci len prechádzame, sme tu len na návšteve. Naša pravá vlasť a domovina nie je tu na zemi, ale v nebi. Preto by sme sa mali správať ako pútnici. Skúsený cestovateľ si berie na cestu len to najpotrebnejšie. Vie, že zbytočné veci by mu boli iba na ťarchu a prekážali by mu v ceste. Žiaľbohu, mnohí ľudia si tak počínajú, ako keby mali žiť večne na tejto zemi. Horúčkovite pracujú, aby si nadobudli čím viac vecí a hmotného blahobytu. Niet divu, že im neostáva ani trošku času pre Boha a svoju dušu. A často ani na užívanie toho, čo si nadobudli. Predčasne zomierajú a nechávajú tu na zemi všetko, čo si krvopotne nadobudli.
Je to múdra životná zásada? Isteže nie! Buďme skromní a vedzme sa zaobísť s málom. Lebo nie je dôležité to, čo človek má, ale to, kým je. Z doteraz povedaného cítime, že Pán Ježiš bol (a je) majstrom vo formovaní duchovného života pre tých, ktorí ho nasledujú. Pán Ježiš sa nevyhýbal odpovediam pri vysvetľovaní svojho učenia.
Poďakujme sa Bohu, že nám ukázal cestu do neba a vedie nás najlepšou cestou, a to cestou Božích prikázaní, sebazáporu a celkového zjednotenia sa s ním. Amen.